Rating 2023

[Marek1970]

V mojom prípade sa sezóna už chýli ku koncu (s výnimkou jednej odrody mám všetky už nejakú dobú zrelé alebo dávno zjedené), preto pridám zoznam svojich tohtoročných "top" v dobrom aj v tom negatívnom zmysle.
Nič nie je univerzálne a to čo platí u mňa nemusí platiť na inom mieste alebo pre iné ústa, dokonca často to neplatí ani u jednej a tej istej odrody zasadenej u mňa na rozdielnych miestach alebo na rozdielnej podnoži, takže poprosím o zhovievavosť a zoznam berte s rezervou.
Top chuť: Arni, Cimus, Darja, Dyňka, Džin, Jutal, Landyš, Milana, Senator (Pavlovskij), Valjok, Zolotce
Top podľa pomeru úrodnosť/zdravotný stav/chuť : Adler, Aladdin,  Alexa, Darja, Jutal (platí pre Jutal navrúbľovaný na pôvodnom Jubilej Novočerkaska), Rembo, Skazka
Top bezsemenné : Cimus, Jutal, Zolotce
Top sklamanie: Bananas (konzistencia a chuť), Gold Finger (perenospóra), Joy (perenospóra),  Karnaval (perenospóra, praskanie, chuť), Moldova (perenospóra), Rusbol (perenospóra), Senator (Pavlovského) (praskanie a hnitie).
Možno som do niektorej kategórie zabudol pridať ešte niektorú "top" odrodu ale takto zhruba to u mňa vyzeralo v roku 2023.
Ešte doplním, že zoznamy sú abecedne, nevyjadrujú žiadne poradie ale len to ktoré odrody radím do "top" danej kategórie. Okrem menovaných pestujem ešte viac ako 30 odrôd, ktoré boli z môjho pohľadu  tento rok v porovnaní s ostatnými približne "priemerné". 

[Dzordzik]

Marku, jenom se potvrzuje, že top odrůdy jsou známé a roky pěstované a na top místech se objevují pravidelně.

[Rony]

Marku, jenom se potvrzuje, že top odrůdy jsou známé a roky pěstované a na top místech se objevují pravidelně.
 

Z hladiska chuti suhlasim. Z hladiska odolnosti a pestovatelskych vlastnosti, praskania, trvanlivosti moze byt premenlivost rok od roka aj vyrazne odlisna.

[andrejZA]

V mojom prípade sa sezóna už chýli ku koncu (s výnimkou jednej odrody mám všetky už nejakú dobú zrelé alebo dávno zjedené), preto pridám zoznam svojich tohtoročných "top" v dobrom aj v tom negatívnom zmysle.
Nič nie je univerzálne a to čo platí u mňa nemusí platiť na inom mieste alebo pre iné ústa, dokonca často to neplatí ani u jednej a tej istej odrody zasadenej u mňa na rozdielnych miestach alebo na rozdielnej podnoži, takže poprosím o zhovievavosť a zoznam berte s rezervou.
Top chuť: Arni, Cimus, Darja, Dyňka, Džin, Jutal, Landyš, Milana, Senator (Pavlovskij), Valjok, Zolotce
Top podľa pomeru úrodnosť/zdravotný stav/chuť : Adler, Aladdin,  Alexa, Darja, Jutal (platí pre Jutal navrúbľovaný na pôvodnom Jubilej Novočerkaska), Rembo, Skazka
Top bezsemenné : Cimus, Jutal, Zolotce
Top sklamanie: Bananas (konzistencia a chuť), Gold Finger (perenospóra), Joy (perenospóra),  Karnaval (perenospóra, praskanie, chuť), Moldova (perenospóra), Rusbol (perenospóra), Senator (Pavlovského) (praskanie a hnitie).
Možno som do niektorej kategórie zabudol pridať ešte niektorú "top" odrodu ale takto zhruba to u mňa vyzeralo v roku 2023.
Ešte doplním, že zoznamy sú abecedne, nevyjadrujú žiadne poradie ale len to ktoré odrody radím do "top" danej kategórie. Okrem menovaných pestujem ešte viac ako 30 odrôd, ktoré boli z môjho pohľadu  tento rok v porovnaní s ostatnými približne "priemerné".
 

Marek, nestratila sa Ti tam Livia? Ale s potešením pozerám, že veľká väčšina Tvojich top chuťoviek už má čestné miesto aj u mňa.
Ináč prípad Vaľjok u mňa fčuľ pokročil tak, že musím poopraviť svoje nedávne hodnotenie - už aj v Tepličke začína mať veľmi dobrú, plnú chuť. Napriek tomu sa stále nechytá na Tajnu Monachu, to je u mňa asi najchutnejší muškát z bielych odrôd. Ani Arni či Cimus nebol tohto roku taký skvelý. Uvidíme, čo na to takto o rok povie Darja a hlavne Landyš!

[Dzordzik]

Pokud bych se měl letos dopustit nějakého ratingu, musel bych do něj započítat také odrůdy, které jsem chutnal jinde, protože u mě té úrody moc nebylo.
Z toho co bylo u mě (hodnotím převážně podle chuti, pokud byl problém, je to zmíněno). Je možné, že pokud by u mě byla plná úroda, pořadí by se změnilo, ale tak už to holt je, člověk míní, příroda mění.

1. Bravissimo - velmi rané zrání, skvělá chuť s příchutí zralých třešní a vysokou úrovní bezsemenosti, mínusem je trochu problém s praskáním po rekordních srážkách
2. Efiop (u Haca) / Darja (u Mareka) skvělá chuť, která vás nutí jíst a jíst a jíst, prostě bomba
3. Skazka - skvělá chuť s vysokou úrovní bezsemenosti, mínus nutnost prostříhávání bobulí
4. Cimus - skvělý citronový muškát, obrovské hrozny co vydržely na keři, mínus trochu měkší struktura bobule
5. Ivanka - výborná chuť, výdrž na keři, vysoká bezsemenost
6. Gran Pri/Kreščenskij - vynikající muškát, chruplavá struktura bobule/velmi dobrá ovocná chuť
7. Džin+Jutal - výborná chuť, bezsemennost, mínus menší střapce
8. Liepajas Agraa - vynikající chuť, mínus menší hrozny a bobule, ale ta chuť je prostě něco pro mě
9. Adler - oblíbená odrůda s první úrodou u mě, velmi dobrá chuť, odolnost chorobám, ale úroda měla jednu chybu, bylo jí málo
10. Livia - luxusní muškát, pochoutka, mínus menší hrozny, slabší odolnost pereně a nevydrží moc dlouho na keři

Sice mimo top10, ale přesto bych sem chtěl napsat odrůdu která mě zaujala už 2. rok po sobě odolností, skvělou chutí a především schopností dlouho viset na keři a i v nepříznivém roce přinést krásnou úrodu. Touto odrůdou je starý, ale o to víc prověřený Vostorg.

Ještě sem doplním svoje hlasování z koštu na Slovensku u Mareka (tj. úplně jiná, podstatně teplejší, poloha, v pořadí dle počtu bodů):
9b: Bravissimo, Efiop, Arni, Jutal, Cimus, Dynka, Prima Ukrajiny, Darja
8b: Gran Pri, Kišmiš Černý Sultán, Valjok (keř 1.)
7b: Džin, Kišmiš Nachodka, Kišmiš Zaporožskij
6b: Veles, Katalonia, Veljur, Ivanka, SUV (nezralá), Milana (nezralá)
5b: Summerset Seedless, Geliodor, Adler (nezralý), Rembo
4b: Helloween, Venus, Lora, Valjok (keř 2.), Dolgoždannyj
1b: Bananas

Pokud jde o odolnost chorobám, tak mezi ty nejodolnější letos patřily tyto odrůdy:
Luiza, Nezavisimost, Elbrus, Efiop, Nazarij, Adler a Talisman (ranyj?) a to s velkým náskokem před všemi ostatními a to podle stavu listů (perena i padlí).

[Lubo]

Ja tento rok hodnotiť jednotlivé odrody nebudem. Je to jeden z tých výnimočných rokov, kedy sa chuť hrozna zlepšovala až kým sa všetko nezjedlo  :lol:. Takže, by som hodnotil len chuťové preferencie typu, muškát, ovocný muškát, harmonická ovocná chuť, jednoduchá harmonická chuť a to je zbytočné..... . Skôr sa zameriam, ktoré odrody u mňa tento rok  končia, z chuťových dôvodov- Julian, Deva Marija. Zvažujem ešte, čo so Saturnom. Skokan roka je Černyj Chrustaľ.
 
 
 

[haco]

Top chuť: Arni, Cimus, Efiop, Darja, Adler, Bravissimo,  
Top zdravotný stav: Adler, Zolotce, Cimus, Darja, Beloje Cudo, Efiop
Top bezsemenné: Cimus, Bravissimo, K. Nachodka, Avatar
Top skore: Ciravas Agraa, Bravissimo, Efiop,  Cimus, Everest,
Top vydrz: Cimus, Adler, Zolotce, Ladannyj 2, Geliodor
Top vyzretie dreva: Ciravas Agraa, Everest, Efiop, Skazka, Arni
Top sklamanie: Rembo, Bazena, Skazka (praskanie, hniloba), Monarch (sprchnutie), Veles (nerovnomerne zrenie)

Celkovo tento rok bol fajn - az na mucnatku pod lexanom. 80% odrod co uz rodia dalo peknu urodu...

[Newmi]

Jako výchozí pro hodnocení jsem bral pouze chuť, kdy jsem porovnával vždy oproti Vostorgu, který je hodnocen degustačně známkou 8 (dle Pavlouška jedna z nejchutnějších evropských odrůd). Navíc vydrží na keři dlouho a dozrálo i zálistkové hrozno. Vím, že jsou i lepší odrůdy, ale Vostorg beru jako základ sortimentu. Za 8 let u mne vždy stejná dobrá úroda. Výborná odolnost na peronosporu. Ostatní poznatky k hodnocené odrůdě v závorce.  

KLUBNIČNYJ - chuť 8,9 (plusy: dozrál u mne docela brzy, první bobule-zraje nerovnoměrně na úrovni Vostorgu. Na keři vydržel 3-4 týdny, pak šla kvalita hroznů dolů; prasklo jen pár bobulí; mínusy: nízká odolnost na peronosporu, v porovnání s jinými odrůdami tak 4, i přes uvedené stihlo pěkně vyzrát réví. Klubničnyj je pro mě kvalitativně odlišný od jiných odrůd asi tak jak Zolotce od ostatních odrůd, akorát že Klubničnyj mi chuťově prostě sedne jak hrnec na prdel. Takže i přes nízkou odolnost na peronu budu sadit ještě 1 keř, protože réví i bez chem. ochrany krásně vyzrálo.) 

ROZMUS – chuť 8,8. (Nepraskal. Netrpí úžehem. Zralý k 15.8. Výborná odolnost na peronosporu. Rozmus a Galahad jsou k dneníšmu dni u mne zcela bez napadení peronosporou. Chuť naprosto vynikající jemný muškát, velmi sladký. Kdo ochutnal, řekl, že Rozmus je nejlepší. Dokonce z rodiny, kdo má rád hrozny bez semen, chtěl prvně Rozmus ikdyž je se semeny. K 2.10. měl kvalitu bobulí dobrou. To se dojedl. Takže výdrž taky není špatná. Réví vyzrálo k 2.10. na 1,5 metru. U mne nehráškoval. Za mne velké překvapení a spokojenost. Mám jen 1 keř. Na jaře budu rozšiřovat na 2.)

GALAHAD – chuť 8,7 (nepraskal, slunečním úžehem netrpěl, bobule nevadly, vynikající odolnost peronospoře, když jsem ho chutnal před výsadbou u Bredika, říkal, že u něho mají bobule oproti jiným pěstovatelům specifickou příchuť. U mne ji má naštěstí Galahad taky. Sice ne všechny bobule, ale člověk hltá a hltá, aby narazil na další a další bobuli s danou příchutí, vyzrávání réví výborné) 

DARJA – chuť 8,7 (Bez úžehu. Nepraská. Dozrála na úrovni Vostorgu, na keři vydržela měsíc, jak bylo psáno, 2 malá semínka ve velké bobuli. K 2.10. byla napadena peronosporou tak na 10% listové plochy. Bez problémů dozraje zálistkové hrozno. Réví vyzrálo min. Na 1 metr. Výborný muškát.) 

NAZARIJ – chuť 8,5 (Pár bobulí mělo úžeh, ale nic hrozného. Praskal tak z 30%, ale bobule zaschnout a vzhledem k volnosti střapce se nic nešíří na další bobule. Odolnost na peronosporu dobrá, hodnotil bych u mne známkou 2. Bobule má velké, pevné, ale velmi šťavnaté. Chuťově vynikající. Réví vyzrálo min. na 1 metr. ) 

KRESČENSKIJ – chuť 8,4 (pár bobulí mělo úžeh, nic dramatického, po 2 vydatných a jediných deštích za letní sezonu prasklo pár bobulí, opět nic dramatického, prasklé bobule zaschly, nehnily. K 20.9. u mne již zralý, zcela bez plísně. K 2.10. i nadále zcela bez peronospory a réví vyzrálé min. na 1 metr. K dnešnímu dni stav bobulí výborný. Celkově výborná chuť, dlouhá výdrž na keři, nepraská, nehnije, na peronosporu výborná odolnost 2. Úrodnost slušná.) 

GRAN PRI – chuť 8,3 (Netrpí úžehem. Nepraská. U mne střední růst u obou keřů. Réví vyzrálo na 0,5-1 metr. Chuť výborná, medový muškát.)

JUTAL – chuť 8,2 (netrpěl úžehem, praskal jen málo, co prasklo ale nehnilo, velmi dobrá odolnost na peronosporu u bezsemenné odrůdy, réví vyzrálo pěkně)
 
VOSTORG – chuť 8. Vůbec nepraská. Úžehem, který by poškodil bobule netrpí, poškození jen po estetické stránce. K 15.8. už byl u mne zralý. Vydrží dlouho na keři, bez problémů dozraje zálistkové hrozno. Velmi dobrá odolnost na peronosporu. Réví vyzrává velmi dobře. Sice starší odrůda, ale osvědčená a velký pracant, který za 8 let přinesl každý rok poctivou úrodu.  
SYMBOLICKOU 10 uzavírají další odrůdy, které bych postavil na úroveň Vostorgu, možná i trošku výš, ale už je nebudu podrobně vypisovat. Tento rok tedy mimo výše uvedené dobře chutnal i AIVAZ, SKAZKA, VALJOK, CHOTTABYČ, ARNI, KATALONIA, CIMUS.  

Naopak zklamáním po stránce chuti to byl u mne letos ROŠFOR (i kdyby to bylo příští rok lepší, nevím nevím, těch semen má v sobě až moc, někdy i 7), PRIM, NIMRAK.  

Pak ještě zmíním odrůdy ONYX (velmi trpí slutečním úžehem, 90% bobulí na odpis není problém, navíc velmi slabá odolnost peroně), SUPERNOVA (chuť neurazí, ale ani nepotěší, klasický muškát, ale velmi nízká odolnost peronospoře). Výše uvedené dvě jsem vzhledem ke znalosti nízké odolnosti jako jediné ošetřil proti peroně, avšak opakovaně jako první napadené a ve výsledku ani nedozrály, jelikož přišly o listy. Takže končí.  

Jiné odrůdy třeba nebyly špatné, jiné zase měly jen malý střapeček a první signálku, takže jsem nehodnotil. Příští rok bude zase rozpětí na hodnocení o něco větší.

[vader]

Z toho mala co mi ostalo takto :

1.Senator Pavlovskeho
2.Alexa Voronjuk
3.Cimus
4.Valjok

[matkoo]

Po roku 2022, ktorý bol veľmi milosrdny, čo sa týka chorôb a ktorý bol mojou prvou realnou úrodou pri väčšine odrôd, prišlo túto sezónu tak trocha vytriezvenie.
Napriek chemickej ochrane a čiastočnemu osáčkovaniu dopadla žiaľ väčšina kríkov biedne. Aladin, Galahad, Nero, Arkadia, Panonia, Suvenír sklamali.
O niečo lepšie dopadli Gordej a Elma, uspokojivo Veles (ako vzdy velke strapce a chut, aku mame doma radi) a Ruslan (krasne velke bobule).
Samostatna kategoria je Pamjati Dombovskoj, nerozvazne zasadeny mustovy krik, ale na druhej strane zdravy s peknou urodou, i ked s drobnymi bobulami. Ci si ho ponecham, este neviem.
Izabellu som vykopal, tak silna labruska mi vadi a moc sa jej ani nedarilo. Nicim ju nenahradzam, trocha som podcenil priestorove naroky
Medzi najbujnejsie rastuce kriky by som zaradil Veles, Galahad, Aladin, Ruslan a z minulorocnych sadenic Rosfor a Skazku.
V podstate vsetky nove letorasty mi krasne vyzreli.
Snad bude buduci rok lepsi, cakam prve strapce Rosforu, Skazky a mozno aj Cimusu.

[andrejZA]

Konečne som sa po uplynutí sezóny dostal k tomu, napísať komplexnejšie hodnotenie odrôd, ktoré mám vysadené u seba a mali už aspoň prvú úrodu. Slovo komplexnejšie však dávam do úvodzoviek - pri skromnom počte odrôd, ktoré môžem hodnotiť a takisto s prihliadnutím na subjektívnosť popísania dojmu. preto ani nejdem cestou klasického ratingu, ako skôr známkovania odrôd v jednotlivých kategóriách (aby sa to dalo aspoň trochu prehľadnejšie rozčleniť).

Kategória "Biele klasické" (so zrniečkami) muškátové:
1. Tajna Monacha. U mňa z klasických odrôd jednoznačne N.1 z hľadiska súčtu vlastností, ktoré vytvárajú celkový dojem. Boli tam nejaké malé muchy, ale ozaj zanedbateľné. Chuť bola kvôli veľmi vysokej záťaži trošku menej výrazná ako vlani, nebol tam taký silný citrónový muškát, ale skôr jemnejší. Postupne začal naberať výraznú hruškovú arómu, čo robilo chuť úplne originálnou. Zarodili celkovo tri kríčky TM, v 3. roku vegetácie dali úrodu 28, 24 a 9 strapcov. Strapce mali rozmanitú veľkosť, ale niektoré naozaj veľké, vyše 1kg. Výdrž hrozna excelentná, do konca novembra, s minimálnym poškodením od mušiek. Za mňa chutnejšia odroda dokonca aj od Vaľjoka, k čomu prispel aj veľmi nízky počet (aj veľkosť) zrniečok. Zdravotný stav veľmi dobrý. Celková známka 1.
2. Garold. Za mňa ďalšia top odroda. Má všetko, čo by mala špičková odroda mať: skvelú odolnosť, bujnosť rastu, veľmi silnú plodnosť. Samostatne hodnotím chuť, veľmi mocný a pritom lahodný muškát. Vlani mal pomerne malé strapce, tento rok veľký nárast aj vo veľkosti bobúľ. 3-ročný koreň, 40 strapcov bezchybnej kvality, po dokončení 1.úrody valil zálistkové strapce, tie sa mi celkom nepodarilo ochrániť pred múčnatkou (ale niečo sa z nich dalo vybrať ako 2.úroda). Celková známka 1.
3. Arni. Na to že išlo o prvú úrodu, musím použiť samé superlatívy. 2-ročný ker dal krásnych 21 strapcov. Keby som ho sám nesadil, neveril by som, že rok pred oberačkou to bol len trojočkový prútik, ktorý som dostal od Haca. Chuť výborná muškátová, jediným nedostatkom bola pomerne krátka výdrž zrelého hrozna: akonáhle sa dostalo do plnej zrelosti, prišli dažde a začalo praskať, bolo ho treba skonzumovať. Napriek tomu celková známka 1.
4. Vaľjok. Obsiahly komentár som k nemu písal v samostatnom vlákne, po počiatočnom rozpačitom dojme si svoje hodnotenie vylepšil, keď získal výraznejšiu muškátovú chuť. Zrenie však trvalo pomerne dlho, do toho času stihol čiastočne popraskať okolo stopky. Nabudúce budem musieť menej zaťažiť (2 korene na rôznych miestach: 10 a 4 strapce, vek 3 roky), známka 2.

Biele semenné bez muškátu:
1.Beloje Čudo. Tento rok bol slabší ako minulý, prejavila sa nevhodná poloha za orechom, ktorý sa odvlani veľmi rozrástol, takže listy pomerne skoro chytili antraknózu a ovocie bolo kyslejšie, celkovo menší prístup slnka. Dalo sa zjesť, ale nebolo to nič moc. Budem musieť prehodnotiť, čo ďalej, lebo odroda to nie je zlá (súdiac podľa minulého roku). Nedostatky vznikli mojou vinou, takže bez hodnotenia.
2. Chrust. Rozporuplná odroda, aspoň pre mňa. Mal pomerne pekné miesto na slnku, aj primeranú záťaž -  aspoň podľa mňa, no pravdepodobne nie podľa koreňa. Úroda bola, ale dozrievala dlho, neskôr padla za obeť indickým bežcom, ktoré ju objavili, ešte kým začala zamäkkať. Niečo sa mi podarilo uchrániť, potenciál tam je, ale stále neviem: niektoré bobuľky po dozretí výborné, iné len priemernej chuti. Celková známka 2/3.
3. Vostorg. Nasadený nie najšťastnejšie medzi malinami, úroda bola, ale keďže rastie na horšie prístupnom mieste, úroda padla za obeť vtákom. Ani mi za ňou nebolo ľúto, chuť len priemerná až podpriemerná. Pre mňa adept na preštepenie. Hodnotenie 3.

Kategória Modré/ružové muškátové:
1. Tu z hľadiska chuti jednoznačne kraľuje Bohéma. Ak by som hodnotil len podľa tohto kritéria, pre mňa by bola jednoznačný víťaz tohto roku. Mala však pomerne malé strapce (1.úroda), možno práve vďaka tomu bola chuť nesmierne koncentrovaná. Platí, že nech som si po nej dal akékoľvek iné hrozno, už sa mi zdalo bez chuti. Negatívom bola slabšia odolnosť k perenospóre. Je to však vec, ktorá je riešiteľná, na rozdiel od praskania. To som nezaznamenal tohto roku žiadne. Za mňa celková známka: 1.
2. Ajvaz. Chuťovo u mňa až doposiaľ vždy jednoznačný víťaz, tento roku "až" druhé miesto. Krík je veľmi bujný, na 47 letorastov uniesol úrodu 92 strapcov. Chuť nezameniteľná, muškát so sviežou ovocnou (podľa Ľuba citronelovou) dochuťou. Práve tá dochuť je originálna, zároveň silná a nestráca sa ani pri prezretí. Trochu rušivé sú pomerne veľké kôstky, bobule tiež nie sú najväčšie, rovnako ani strapce. Určite nejde o prezentačnú odrodu, ale po ochutnaní si ju človek zamiluje a odpustí jej všetko, aj pomerne silné sprchávanie. Výdrž je excelentná, tento rok som však pomerne veľa strapcov musel vyhodiť kvôli octomilkám. Doposiaľ vždy odolávali, no tento rok boli straty príliš veľké, takže od ďalšej sezóny určite budem sáčkovať. Celková známka: 1.
3. Dašuňja. Minulý rok som Dašuňku veľmi vychválil, no tento rok mi ukázala veľa nedostatkov, kvôli ktorým dokonca uvažujem, nad jej nahradením spoľahlivejšou odrodou. Predovšetkým veľká náchylnosť na praskanie pri prezretí, ktoré nastupuje veľmi rýchlo po dlhom nastupovaní do zrelosti. Extrémne veľká atraktivita pre vínne mušky súvisí so sklonom vytvárať drobné prasklinky pri stopke pri každom poriadnejšom daždi, takže celkový výnos sa veľmi znižuje po priebežnom odstraňovaní nahnívajúcich bobúľ. Chuť je veľmi zaujímavá, viac ovocná než muškátová, ale podobne ako Vaľjok, dáva si s ňou dosť načas. Pozitívom sú krásne, výstavné strapce, negatívom veľká nestálosť v dobrom stave. Z tohto dôvodu uvažujem nad preštepením, koreň má výnimočne bujný rast. Celková známka 3.

Kategória Modré/ružové harmonické (príp. ovocné):
1. Katalonia. Nádherná odroda po všetkých stránkach. Jedna z najchutnejších aj bez muškátu, a to som na muškáty vyslovene zaťažený. Výnimočne bujný rast, výnimočná plodnosť (38 strapcov na 18 letorastoch, krík 3-ročný). Nemám jej absolútne čo vytknúť, žiadne praskanie ani hniloba, veľké plus, že ide o najskoršiu odrodu v mojej záhrade. Konzistencia ostáva dlhé týždne prvotriedna, bobule sú stále tvrdé, silný turgor, osi občas trochu pohnevali, ale vždy poškodili len zopár bobuliek na strapci. Inak hrozno vydržalo aj vyše mesiaca bez najmenšej straty kvality. Celkové hodnotenie 1.
2. Bajkonur (v predošlých príspevkoch "vďaka" môjmu omylu uvádzaný ako Karnaval pod jeho vláknom. Nádherná odroda, asi najbujnejšia a najplodnejšia, takisto chuť je veľmi dobrá. Je trošku neskoršia, takže sa s Kataloniou neprekrýva. Má obrovské strapce a obrovské bobule, zdravotne , podobne ako Katalonia, úplne bez problémov. Mojou chybou som však prišiel o veľkú časť úrody, pretože som si neskoro všimol napadnutie octomilkami. Vďaka tmavej farbe dlhší čas nebolo viditeľné a potom sa v horúcom počasí rýchlo zmenilo na kalamitu. To však neznižuje kvality tejto odrody: 1.
3. Rembo. Vzhľadovo trochu podobné k nepravému Karnavalu alias Bajkonuru, avšak vo všetkých ukazovateľoch o čosi slabšie v porovnaní. Napriek tomu nie je to vyslovene zlá odroda, jej prednosťou je pomerne vysoká spoľahlivosť aj odolnosť, relatívne chutné ovocie (len trošku zavadzajú zrniečka) - klasická harmonická odroda s pekným vzhľadom. Môj názor je taký, že ak má človek 1-2 odrody vyšľachtenú krížením Talizmanu a bulharskej odrody Velika, všetky ostatné sú už len opakovaním toho istého. Moje hodnotenie: 2. 
4. Katrusja Kachovskaja. Nová odroda, ktorú ešte len skúšam, zatiaľ mala len malú vzorku prvej úrody, takže vyjadriť by som sa mal až nasledujúci rok. Tie lepšie dozreté bobule ma však chuťovo zaujali, naozaj sa tam objavilo niečo ako tón tropického ovocia, ktorý sa udáva v popise. Odolnosť na choroby je však slabšia. Hodnotiť zatiaľ nebudem.
4. Šarada UA. U mňa jednoznačný prepadák, hrozno sa na začiatku ukazuje sľubne, aj veľmi rýchlo (už začiatkom augusta!) získa peknú farbu, čo je však začiatok jeho konca, pretože cukry naberá veľmi dlho a zha ten čas sa stane terčom opakovaných nájazdov všetkých možných záujemcov, ktorí sa len o záhradu ošuchnú. Chuť nakoniec - pri plnom dozretí - je veľmi dobrá, harmonická, ale tej som sa v mojej lokalite nedožil, z dôvodu vyššie opísaného. Poznám ju len z ochutnávky u Mareka, kde mi veľmi chutila, ale to Marek pestuje hrozno v trochu inom klimatickom pásme. Kým u mňa Šarada začala ako-tak chutiť, to som už len preberal zbytky poškodených a hnijúcich strapcov, ktoré mi ostali po návštevách vtáctva a hmyzu. Faktorom silne zvyšujúcim riziko celkového pestovateľského nezdaru, je extrémny sklon tejto odrody k praskaniu. Odrody sa s určitosťou zbavujem. Za mňa celkové hodnotenie: 4.

Kategória bezsemenné (biele aj farebné):
1. Cimus. Jednoznačne najchutnejšia z bezsemenných, silný citrónový muškát ohúril všetkých, ktorým som dal prvý raz ochutnať. Aj ďalšie kvality má vynikajúce, dobrá odolnosť chorobám, vysoká výnosnosť, u mňa 28 strapcov z 3-ročného kríka. O Cimuse sa toho popísalo už veľmi veľa, nebudem zbytočne pridávať ďalšie chvály, za mňa jasná1.
2. Zolotce. Podľa príspevkov na fóre kontroverzná odroda, ja patrím do skupiny jej priaznivcov. Nebudem to nijako zaobaľovať do nejakých teórií, skrátka mi chutí a hotovo. Čo mi trochu vadí, je jej nižšia plodnosť, keby bola na úrovni Cimusu, tak by som bol happy, ale u mňa má strapce hmotnosťou len podpriemerné (rovnako druhým aj tretím rokom). Ako však písal Marek, to sa môže napraviť vekom. Moje hodnotenie: 1.
3. Kraseň. Veľmi dobrá odroda, ktorá má svoje špecifiká a nemusí vyhovovať každému. Týka sa to veľkosti bobuliek, trochu pripomínajú čučoriedky a taká je spočiatku aj ich chuť. Neskôr sa táto príchuť stratí a hrozno sa tým stane trochu menej zaujímavé, keďže nemá žiaden muškát ani inú výraznejšiu dochuť, len silný cukor. Hrozno sa však dá dobre použiť na mrazenie aj hrozienka (skúšal som a oboje sú výborné), prípadne do štrúdlí či na lisovanie šťavy (zatiaľ som neskúšal). Nevýhodou je vysoká atraktivita pre operence, ktoré idú po ňom ako divé (pripomína im Vtáčí zob a je z diaľky dobre viditeľné). Zároveň človek by musel všetko sáčkovať, čo vyžaduje veľké množstvo materiálu. Hodnotenie: 1/2
4. Skazka. U mňa (ale podotýkam, že píšem len svoju osobnú skúsenosť) jasný prepadák sezóny č.2, hneď po Šaráde. Všetko podstatné som už opísal v samostatnom vlákne k tejto odrode. Extrémne praskanie je jav, ktorý pre úrodu v danom roku znamená väčšinou K.O. všetci hľadáme spôsob, ako mu predísť, ale ak nepomáha nič, ostáva už len a) dúfať, že ďalšie roky tomu bude inak (s pribúdajúcim množstvom viacročného dreva), b) danú odrodu nahradiť inou. Tým nehovorím, že Skazka nie je dobrá odroda, dokonca u mnohých pestovateľov je jedna z the best. Týmto kolegom úprimne fandím a teším sa, keď sa niekomu podarí dopestovať niečo také ako Hacovi po minulé roky alebo Ľubovi tento rok. Ja ešte budem rozmýšľať, či, prípadne koľko koreňov si ponechám z pôvodných troch ks. Tento rok však u seba Skazku nemôžem hodnotiť lepšie ako 3/4.

Samostatné, mimo kategórie:
1. Othello ružové. Hoci v tejto komunite sú labruskoidné odrody postavené tak trochu mimo slušnej spoločnosti, ja nemôžem dať dopustiť na jednu z nich, a to zmienené Ružové Othello. Nenáročná, pritom vysoko chutná odroda. Keď som ju skúsil prvý krát, čakal som fuj, ako to poznám z iných odrôd samoroďákov, toto však bolo niečo zásadne iné. Ker už bol pred vyhodením, pretože dva-tri roky som ho pestoval na zlom mieste, kde trpel chorobami, zároveň som od neho nečakal nič dobré. Dnes som však veľmi rád, že som si ho na skúšku nechal a nezbavil by som sa ho ani za nič. Klasický samoroďák to určite nie je, strapčeky aj bobuľky má pomerne malé, farbu ružovú, na konci sezóny prechádza do bledofialovej. Cukru vie hromadiť enormné množstvo. Tento rok však pri dlhých dažďoch čiastočne popraskalo, tak som ho musel všetko obrať. Plodnosť má však veľmi vysokú, navyše celú sezónu pestované v bio-režime. Hodnotenie (kvôli tohtoročnému praskaniu) 1/2.

[Lubo]

Ahoj Andrej, Tvoje hodnotenie mi spestrilo obed a dostal som chuť na hrozno  . Myslím si, že občas trochu preťažujeme mladé kríky, preto to kolísanie medzi rokmi. Ja som si dal záväzok, že sa k viniču budem správať " chirurgicky " 

 
 

[Jarek23]

Ahoj Andrej, Tvoje hodnotenie mi spestrilo obed a dostal som chuť na hrozno  . Myslím si, že občas trochu preťažujeme mladé kríky, preto to kolísanie medzi rokmi. Ja som si dal záväzok, že sa k viniču budem správať " chirurgicky " 
 

Ahoj Lubo, budes rezat poradne az na kost?

[Lubo]

Ahoj Lubo, budes rezat poradne az na kost?

Ahoj Jarek, keby na kosť ale aj do kostí, bez súcitu 
..... budem silno normovať počet strapcov. Maximálne polomer kmienka na druhú. Pričom zoberiem do úvahy aj hmotnosť strapcov. Ako priemer som si stanovil 500 g. Ten budem prenášať do odhadu, kilové strapce zredukujú počet o polovicu, 250g strapce počet strapcov zdvojnásobia.   Tj. môže sa stať,  že ak zle odhadnem budem redukovať aj v júli, ale naspäť neprilepím. 
 Samozrejme platí pre zdravú rastlinku.  

[andrejZA]

Ahoj Andrej, Tvoje hodnotenie mi spestrilo obed a dostal som chuť na hrozno  . Myslím si, že občas trochu preťažujeme mladé kríky, preto to kolísanie medzi rokmi. Ja som si dal záväzok, že sa k viniču budem správať " chirurgicky " 
 

Áno, celkovo je to dobrá stratégia, len ja som, priznám sa, v niektorých prípadoch nebol dosť trpezlivý. Preťažiť nie je umenie, v tomto sa všetci máme čo učiť (leda ak by sme, ako sa vraví, "málinko_preťažili", to by nám bolo odpustené - no museli by sme mať ten svoj vinohrad v Borovciach pri Piešťanoch  
 
 Pre nás ostatných je to záležitosť pestovateľského citu, ktorý si treba cvičiť tak ako iné zručnosti, k tomu treba použiť trocha minulých skúseností či pridať kúsok predvídavosti. Tak by v hrubých rysoch mohol vyzerať recept, ktorý je potom ešte nutné neustále obmieňať podľa zvláštností jednotlivých odrôd.

Takže preto je dobré, keď každý z nás pridávame svoje vlastné postrehy k odrodám. Aj tak ešte môže byť výsledok iný v rôznych lokalitách a rokoch. A keď si po čase porovnám svoje poznatky k vytipovanej odrode so skúsenosťami ďalších ľudí z fóra, aspoň viem, na čo si dávať viac pozor a trochu mi to pomôže zorientovať sa v tých špecifických požiadavkách odrôd. To sa btw. prejavuje aj v tejto otázke - každá zvládne so cťou úplne iný náklad, čiže ani ten chirurgický prístup nemusí platiť absolútne, len je dobré o ňom vedieť. No niekedy mi tie odrody viniča prídu ako také dvoj-trojmetrové deti - každé chce niečo iné a nikdy nie sú všetky spokojné, ale celkovo je však človek strašne rád, že ich má také a nie onaké :)

[Dzordzik]

Ahoj Jarek, keby na kosť ale aj do kostí, bez súcitu 
..... budem silno normovať počet strapcov. Maximálne polomer kmienka na druhú. Pričom zoberiem do úvahy aj hmotnosť strapcov. Ako priemer som si stanovil 500 g. Ten budem prenášať do odhadu, kilové strapce zredukujú počet o polovicu, 250g strapce počet strapcov zdvojnásobia.   Tj. môže sa stať,  že ak zle odhadnem budem redukovať aj v júli, ale naspäť neprilepím. 
 Samozrejme platí pre zdravú rastlinku.  
 

Prý chirurgicky... Vypadá to spíš, že na to jdeš vědecky

[andrejZA]

Musíme sa Ľuba spýtať, čo presne tým myslel. Mne tam pod tým slovom chirurgicky naskočil hneď skalpel, čiže veľa rezať. Ešte je aj možnosť, že chce vo svojich odhadoch dosiahnuť chirurgickú presnosť :) 

[Lubo]

Páni je to jednoduché , najskôr som si na základe doterajších skúseností, vytvoril algoritmus na objem úrody a potom zvolil metódu a tou je tá chirurgická . Chirurg, keď operuje musí dať emócie, súcit bokom. Tak aj ja musím potlačiť pocit , aké krásne ste bobuľky a ako Vás je veľa..... nožničky a šup do koša. Samozrejme aj doteraz som robil prebierku, ale aj tak som nechával veľa na mladé rastlinky. A brzdiť rast úrodou, nefunguje pri všetkých odrodách, niektoré len neskoršie dozrejú, alebo sa vysilenie prejaví o rok. 

[Dzordzik]

Niektoré len neskoršie dozrejú, alebo sa vysilenie prejaví o rok. Přesně toto jsem si říkal, když jsem četl jakou nálož nechal Andrej na 3letých keřích... Jistě, u něj to roste úplně jinak než u mě a má jinou půdu, ale i tak mi to přijde šíleně moc.

[andrejZA]

Jirko, uvidíme - ako hovorieva Steve Wonder. Tie trojročné kry mali vlani prvú úrodu okolo 10-15 strapcov, podľa tejto teórie mali byť v tejto sezóne vysilené a spamätávať sa z nadmernej záťaže. V praxi sa, naopak chovajú ako predátori - akonáhle sa rozhodnem nejaký ker rastúci medzi nimi preštepovať, tak v tom roku letorastami skolonizujú celé voľné miesto na konštrukcii a namiesto šírky 2m sú z nich trojmetrové monštrá. 

Odpoveď, prečo sa tak chovajú, nemusí spočívať len vo výživnej pôde. Hoci to bude zaiste jeden z faktorov - na rozdiel od klasického vinohradu (ktorý by tradične stál niekde na kopci s kamenistou pôdou, s nedostatkom vody), moja výsadba stojí na pozemku v kotline, s hlbokou, prevažne ílovitou pôdou a s vysokou spodnou vodou.

Hlavným dôvodom, prečo spomínané kríky (s tohoročnou záťažou napr. 28 či 38 strapcov) nemusia strádať ani na budúci rok (zatiaľ len môj predpoklad), je vysoká drátenka, ktorú som si zvolil ako najvhodnejší typ konštrukcie pre stolové odrody. Priznám sa, že som sa najviac inšpiroval z ukrajinských informačných kanálov ako je napr. Špak, Tkačenko a spol. U nich je zaužívaný spôsob vysokého vedenia - 3m je tam cca štandard - a výnosy sú ďaleko vyššie, než je bežné v Čechách a na Slovensku. Je to práve preto, že na vysokom vedení rastlina unesie aj porovnateľne vyšší náklad. To čo sa v našom priestore javí ako "šialené" a musí viesť nevyhnutne k presileniu, je pri vysokom vedení požadovanou mierou zaťaženia. Podľa toho sa snažím skúšať aj ja - výška drátenky 3-4m, celkovo veľké tvary s ponechávaním staršieho dreva, zdvojovanie ťažňov a i.

Uvidíme, ako sa kry budú správať ďalšie roky, samozrejme nie sme región s takým množstvom slnečného svitu ako na UA, ale niektoré botanické zásady nevyhnutne musia platiť aj tu - ak je veľkosť listovej plochy 1,5 až dvojnásobná než v tradičnom vinohrade, môžem risknúť aj vyšší náklad. Je s tým oveľa viac roboty, to si musí každý zvážiť. Určite pri výške 1,8m by som nenechával celý strapec veľkoplodej odrody na letorast. Ak napr. taká  Katalonia má u mňa v prvých dvoch rokoch strapce okolo pol kila, ponechávam pokojne dva (na letoraste s dĺžkou 2-2,5m). S tým, že počas roka dbám o to, aby listy vydržali v dobrom zdravotnom stave. Potom ani náklady, aké som uvádzal u najbujnejších odrôd, nie sú pre mňa šialenosťou, ale odhadom podľa premenných, ktoré počas roka starostlivo sledujem a ak je ešte možnosť, priebežne upravujem.

[Dzordzik]

Neber to nijak zle, já tvoje zkušenosti beru a pozorně je čtu. Spíš jsem tím poukazoval na to, že s mojí půdou a mým nedostatkem vody můžu mít drátěnku vysokou jak chci, ale keře tam v průměrném roce typicky ani nedorostou, nemají z čeho, zatímco u tebe mají víc než dost z čeho. Jílovité půdy jsou typicky bohaté na živiny a pokud máš vysoko spodní vodu, tak je to jasné z čeho ti to tak roste.

[Lubo]

.. vyskúšame , uvidíme, nikdy nie je len jedna správna cesta. Viniča máme nasadeného takmer všetci dosť, tak prečo sa nehrať a neexperimentovať. Len som napísal svoje skúsenosti z pestovania. Ja som bol tak rád, že mi tento rok Skazka dozrela a bola chutná, praskanie bolo minimálne . Nechal som na nej pri prvej úrode 4 strapce, čo si myslím, že už bolo za hranicou , stačili 2. Veľmi pomohol extrémne teplý september.  Určite sa treba kolegami z Ukrajiny inšpirovať, veľké tvary príjmu veľa energie zo slnka a majú aj silný koreňový systém, len som ich hrozno nejedol, ich to živí, idú na objem úrody a vzhľad. Keď si čítam v ukrajinkých fórach, tak tam pri rovnakej pôde, podobnom mieste býva v pestovaní častokrát aj sklamanie. 
 

[andrejZA]

Neber to nijak zle, já tvojr zkušenosti beru a pozorně je čtu. Spíš jsem tím poukazoval na to, že s mojí půdou a mým nedostatkem vody můžu mít drátěnku vysokou jak chci, ale keře tam v průměrném roce typicky ani nedorostou, nemají z čeho, zatímco u tebe mají víc než dost z čeho. Jílovité půdy jsou typicky bohaté na živiny a pokud máš vysoko spodní vodu, tak je to jasné z čeho ti to tak roste.
 

Jirka, práveže som rád, keď si vymieňame skúsenosti. Pestovať vinič sa ešte stále učím, preto majú pre mňa všetky informácie z fóra cenu zlata. K tým najzásadnejším podľa mňa patrí to, ako odlišne sa miestne podmienky môžu prejaviť v kombinácii s odrodovými vlastnosťami do určitých požiadaviek, ktoré sú neopakovateľné v každom konkrétnom prípade. A stále to pri tom všetkom bude o schopnosti odhadu - nič viac a nič menej, žiadne rovnice, kde by som dosadil veličiny a vyšiel by mi spoľahlivý výsledok. Stále je to o pokore (a potom aj vďačnosti, keď sa niečo pekné podarí). Uvedomovať si, že nemáme všetko len vo svojich rukách.

[andrejZA]

.. vyskúšame , uvidíme, nikdy nie je len jedna správna cesta. Viniča máme nasadeného takmer všetci dosť, tak prečo sa nehrať a neexperimentovať. Len som napísal svoje skúsenosti z pestovania. Ja som bol tak rád, že mi tento rok Skazka dozrela a bola chutná, praskanie bolo minimálne . Nechal som na nej pri prvej úrode 4 strapce, čo si myslím, že už bolo za hranicou , stačili 2. Veľmi pomohol extrémne teplý september.  Určite sa treba kolegami z Ukrajiny inšpirovať, veľké tvary príjmu veľa energie zo slnka a majú aj silný koreňový systém, len som ich hrozno nejedol, ich to živí, idú na objem úrody a vzhľad. Keď si čítam v ukrajinkých fórach, tak tam pri rovnakej pôde, podobnom mieste býva v pestovaní častokrát aj sklamanie.
 

... v tomto úplne súhlasím, rovnako rád experimentujem, niekedy až moc... Ale ak mám z jednej odrody viac kusov, potom ma to láka skúšať až tesne k hranici, prípadne aj kúsok za. Ne každá odroda mi to toleruje, viď Skazka u mňa a na Tvojej záhrade. Pritom tie podmienky máme skôr podobné, v protiklade s Jirkovými. S výsledkami vo väčšine pokusov som bol ale spokojný. Veľké tvary majú aj veľké požiadavky, to je čistý fakt. Množstvo práce s tým oproti bežnej konštrukcii rastie geometricky. A nie každá odroda to premietne do výsledku rovnako. Aj kríže z toho bolia oveľa viac. No ale je tam zase aj veľmi veľa radosti. A po práci relax spojený s adrenalínovou aktivitou - kto by to neocenil?:-D

[Dzordzik]

Jirka, práveže som rád, keď si vymieňame skúsenosti. Pestovať vinič sa ešte stále učím, preto majú pre mňa všetky informácie z fóra cenu zlata. K tým najzásadnejším podľa mňa patrí to, ako odlišne sa miestne podmienky môžu prejaviť v kombinácii s odrodovými vlastnosťami do určitých požiadaviek, ktoré sú neopakovateľné v každom konkrétnom prípade. A stále to pri tom všetkom bude o schopnosti odhadu - nič viac a nič menej, žiadne rovnice, kde by som dosadil veličiny a vyšiel by mi spoľahlivý výsledok. Stále je to o pokore (a potom aj vďačnosti, keď sa niečo pekné podarí). Uvedomovať si, že nemáme všetko len vo svojich rukách.
 

Stále je to o pokore (a potom aj vďačnosti, keď sa niečo pekné podarí). Uvedomovať si, že nemáme všetko len vo svojich rukách. Tesat do kamene ...
 

[Lubo]

... a z veľkej miery aj o šťastí. Keď som videl, koľko úrody, Vám zničili hlodavce, koľko srnky, ako stačí aby bola v máji noc studenšia o 1-2 stupne a ide sa od 0. Zároveň, radosť z tohto koníčka veľmi ovplyvňuje aké máme zdravie.... veru veľa premenných má ten život poľnohospodára 
Tá radosť,  to mudrovanie spolu nad bobulkami, hľadanie odpovede na chuť, ktorá je pre nás tou naj ..... stojí za to.
Veľa ľudí, ktorí chodia sem na fórum a ani sa nezapoja, možno z hanblivosti, možno z toho, že si myslia , že nemajú čím prispieť,  alebo len v tichosti čerpajú informácie. Majú ohromnú možnosť,  neurobiť prvé kroky chybne, získať najdôležitejšiu menu čas a stať sa úspešnejšími pestovateľmi viniča.

[Dzordzik]

Dobro hovoríš, můdro ...

[Lubo]

Ja tento rok hodnotiť jednotlivé odrody nebudem. Je to jeden z tých výnimočných rokov, kedy sa chuť hrozna zlepšovala až kým sa všetko nezjedlo  :lol:. Takže, by som hodnotil len chuťové preferencie typu, muškát, ovocný muškát, harmonická ovocná chuť, jednoduchá harmonická chuť a to je zbytočné..... . Skôr sa zameriam, ktoré odrody u mňa tento rok  končia, z chuťových dôvodov- Julian, Deva Marija. Zvažujem ešte, čo so Saturnom. Skokan roka je Černyj Chrustaľ.
 

Dnes som si naordinoval pohodový deň. Po prechádzke v snehu na Javorníkoch nad nami, som si večer pri poháriku dal otázku, ktorá z mnou pestovaných odrôd mi chuťovo tento rok utkvela v pamäti, ako príjemné prekvapenie. Bol to Sejanec Prodjusera a Furor. Sejanec mal krásny sladký výrazný muškát a Furor špecifickú ovocnú harmóniu.

[Warmup]

... a z veľkej miery aj o šťastí. Keď som videl, koľko úrody, Vám zničili hlodavce, koľko srnky, ako stačí aby bola v máji noc studenšia o 1-2 stupne a ide sa od 0. Zároveň, radosť z tohto koníčka veľmi ovplyvňuje aké máme zdravie.... veru veľa premenných má ten život poľnohospodára 
Tá radosť,  to mudrovanie spolu nad bobulkami, hľadanie odpovede na chuť, ktorá je pre nás tou naj ..... stojí za to.
Veľa ľudí, ktorí chodia sem na fórum a ani sa nezapoja, možno z hanblivosti, možno z toho, že si myslia , že nemajú čím prispieť,  alebo len v tichosti čerpajú informácie. Majú ohromnú možnosť,  neurobiť prvé kroky chybne, získať najdôležitejšiu menu čas a stať sa úspešnejšími pestovateľmi viniča.

 

Někdo to bude mít jak píšeš, ale třeba já rád poznávám a mluvím s lidmi kolem sebe, psaní mě jde pomalu, než něco vypotím tak u toho sedím dlouho jako teď. Nemám moc keřů které by plodily, a ty co mám delší dobu je forma živého plotu. Lidé co jdou kolem sklízí za mne .
Myslím že nejvíc tu přispívají ti co mají keřů hodně, plus jsou celkově asi poľnohospodári, vlastní větší pozemky a pěstují kde co. Mají spoustu zkušeností, zážitků a tak je co psát a sdílet. Já bydlím v bytě a co jsem sázel minulého a letošního roku je na  pronajatém pozemku a teprve se to tam rozjede v příštím roce. Letos se mě ale podařilo jeden pozemek koupit, tak se těším jak to tam na jaře osadím révou.
V půlce září jsem byl na koštovačce u Dzordzika a Bredika, abych je poznal osobně. Byl jsem zvědavý jak révu pěstují, kde žijí, těšil jsem se že s přítelkyní ochutnáme pro mě exotické odrůdy hroznů. Chlapi mě věnovali kus svého času, bylo fajn vídět Zdounky, zejména z kopce nad domem kde má Jirka viničku. U Iva zase to pro mne neuvěřitelné nahuštění odrůd révy a směsice jejich chutí plus hrušky, jablka atd. Rád jezdím na návštěvu nebo volám Bohoušovi, který bydlí hodinku ode mne a je radost si s ním popovídat nejen o révě. Příští rok mám v plánu vyrazit k někomu dalšímu z fóra pokud bude chtít, ale na Slovensko to ještě nevyjde  . 
 

[Lubo]

Někdo to bude mít jak píšeš, ale třeba já rád poznávám a mluvím s lidmi kolem sebe, psaní mě jde pomalu, než něco vypotím tak u toho sedím dlouho jako teď. Nemám moc keřů které by plodily, a ty co mám delší dobu je forma živého plotu. Lidé co jdou kolem sklízí za mne .
Myslím že nejvíc tu přispívají ti co mají keřů hodně, plus jsou celkově asi poľnohospodári, vlastní větší pozemky a pěstují kde co. Mají spoustu zkušeností, zážitků a tak je co psát a sdílet. Já bydlím v bytě a co jsem sázel minulého a letošního roku je na  pronajatém pozemku a teprve se to tam rozjede v příštím roce. Letos se mě ale podařilo jeden pozemek koupit, tak se těším jak to tam na jaře osadím révou.
V půlce září jsem byl na koštovačce u Dzordzika a Bredika, abych je poznal osobně. Byl jsem zvědavý jak révu pěstují, kde žijí, těšil jsem se že s přítelkyní ochutnáme pro mě exotické odrůdy hroznů. Chlapi mě věnovali kus svého času, bylo fajn vídět Zdounky, zejména z kopce nad domem kde má Jirka viničku. U Iva zase to pro mne neuvěřitelné nahuštění odrůd révy a směsice jejich chutí plus hrušky, jablka atd. Rád jezdím na návštěvu nebo volám Bohoušovi, který bydlí hodinku ode mne a je radost si s ním popovídat nejen o révě. Příští rok mám v plánu vyrazit k někomu dalšímu z fóra pokud bude chtít, ale na Slovensko to ještě nevyjde  .
 

Ahoj, našťastie nie len hrozno, ale aj každý z nás je iný.   A nikdy nehovor nikdy, možno sa vidíme na budúci rok na Slovensku, možno na Morave a možno v Čechách  . Písaný text vyvoláva emóciu len v hlave čitateľa. A tá často záleží od jeho nálady a fantázie, nemusí byť vôbec totožná s emóciou, ktorú chcel zdieľať autor. Množstvo  krov, ani roky pestovania, nemusí podľa mňa hovoriť nič o skúsenostiach pestovateľa. Veď, kde je napísané, že keď niečo robím rovnako desiatky rokov, nerobím to stále na ..... . 

[andrejZA]

Ahoj, našťastie nie len hrozno, ale aj každý z nás je iný.   A nikdy nehovor nikdy, možno sa vidíme na budúci rok na Slovensku, možno na Morave a možno v Čechách  . Písaný text vyvoláva emóciu len v hlave čitateľa. A tá často záleží od jeho nálady a fantázie, nemusí byť vôbec totožná s emóciou, ktorú chcel zdieľať autor. Množstvo  krov, ani roky pestovania, nemusí podľa mňa hovoriť nič o skúsenostiach pestovateľa. Veď, kde je napísané, že keď niečo robím rovnako desiatky rokov, nerobím to stále na ..... . 

 

Tak veru, najlepšie je stretnúť sa osobne, ale s niektorými to pre veľkú vzdialenosť nie je veľmi realizovateľné. Preto veľká vďaka Jirkovi za toto fórum. 

[Ondra]

Dobrý den, se zájmem čtu Vaše fórum a jako lehce poučený zahradkář (42) bych se taky rád u Vás pánové něco přiučil a načerpal informace z pěstění révy. Pohybuji se po celé Moravě, bydlim v Uherském Hradišti, ale to je nepodstatné. (zahradu mám úplně jinde- Letovice) Mám jen pár hlav révy víceméně obyčejnych parametrů. Navíc já "inteligent" jsem si nezapsal, jak se která jmenuje.   (co si pamatuji, tak tam tam mám i odrůdu Teréz, hamburský muškát, Prim, Afuz Ali, Relliance a Centurion) Vše viceméně od Starkla a podobně. Byl to pokus, jestli to vůbec u mě poroste bez vyšších ambicí dělat nějaké extra pokusy, což se s časem mění. 
Jak asi tušíte, nejsem úplně spokojen s chutí. Ničit to ale nechci. Kořenova soustava je již pěkná, proto bych to rád přerouboval.
Chtěl jsem se proto zeptat, jestli bych se na podzim mohl zastavit u některého z Vás a zeptat se na způsob pěstování Vašich nej odrůd a pokud mi hned nezpřerážíte ruce, tak bych taky rad něco ochutnal.   Zajímají mě především ranné odrůdy ideálně s tlustou slupkou, která, pokud vim, mají dobrou odolnost proti padlí, které dosti ovlivňuje moji úrodu. (Nestřikám)
PS: ačkoliv preferuji muškáty, (Prim) rád objevím nové chutě. Jo, velmi mě zajímá Vámi hodně preferovaný Cimus.
No a na závěr mého příspěvku hlavně všem dobrým lidem pevné zdraví a úspěšný pěstitelský rok! 

[Dzordzik]

Dobrý den, se zájmem čtu Vaše fórum a jako lehce poučený zahradkář (42) bych se taky rád u Vás pánové něco přiučil a načerpal informace z pěstění révy. Pohybuji se po celé Moravě, bydlim v Uherském Hradišti, ale to je nepodstatné. (zahradu mám úplně jinde- Letovice) ...
 

Ahoj Ondro, ke mě to máš v podstatě přes kopec, tak pokud chceš, napiš mi tady vzkaz (nejdříve si musíš vytvořit účet a počkat na schválení) někdy na začátku srpna a domluvíme že by ses stavil, pokud chceš. Pokud to letos všechno nezmrzne, tak můžeš ochutnat nejen Cimus. J.

[Rony]

 Zajímají mě především ranné odrůdy ideálně s tlustou slupkou, která, pokud vim, mají dobrou odolnost proti padlí, které dosti ovlivňuje moji úrodu. (Nestřikám)
 

Odolnost mucnatke sa takto na pohlad vobec neda odhadnut a hruba supka urcite nie je ochranou pred mucnatkou. Odporucam zmierit sa co najskor s faktom, ze stolove hrozno je nutne striekat proti mucnatke, pokial vam zalezi na urode. Minimalne BIO postreky, ale chemicke maju vyrazne lepsie vysledky. Pomoze dat 1-2 postreky chemiou a dalsie uz len BIO. Nestriekat moze byt OK pre ludi, ktorym staci dobry pocit uz aj z toho, ze pestuju bez postreku, bez ohladu na urodu. Casom to zisti asi kazdy.